Miroslav Žamboch

Toš to ja nesúhlasím, Líheň bola pecka. Neriešim či sú knihy hlbokomyseľné, brakové, s posolstvom pre ďalšie generácie... Kniha má byť napínavá, má ísť do mňa jedným dychom a baviť ma. Vtedy som spokojný - je jedno aká je téma, o čom je dej... A Líheň toto všetko splnila.

Keď som čital svojho prvého Kulhánka, myslel som si : tak toto je totálny brak:). Nakoniec po dočítaní Divokých a zlých a neskôr Vládcov strachu som si povedal, že to bol "hodne zábavnej" brak.  U Žambocha sa po odčítaní Liahne snažím prísť na to, v ktorej časti knihy som sa bavil. Snažím sa, ale nie a nie.. A nie je to preto, že by som nemal rád Rusov:) alebo prsnaté blondínky s normálnym IQ. Na môj vkus trochu zložito rozhádzané, miestami ťahavo statické a na tento žáner  miestami aj málo zrozumiteľné. Po prečítaní cca 4 kapitol som sa pristihol, že už je to len povinná jazda - nemám vo zvyku nedočítať knihu. Zápletka mohla byť aspoň trochu zaujímavá, no v závere to autor "úplne zabil". Niečo tak absurdné nie som schopný zatiaľ "zožrať" ani v takomto druhu literatúry. V knihe miestami trapné narážky na Kulhánka v závere vyvrcholili do preťažko prekombinovaného neverendu, ktorý celému pomerne nudnému príbehu akosi narýchlo uťal hlavu... Nevadí, nedám sa odradiť a skúsim od Žambocha ešte niečo iné. A budem dúfať, Liaheň bola len rozcvička pred štartom:)